Tvorivý proces je neoddeliteľnou súčasťou mojej identity. Spoznávaním maľby poznávam samého seba. Neustále stojím pred otázkou, čo maľovať a prečo. Akú tomu dať formu, akú vybrať tému, či námet.
Maľba je proces myslenia, analýza. Obraz funguje ako odraz fyzikálnych javov a ich prežívania zachytených spolu na maliarskej podložke. Premaľúvaním, vrstvením vzniká kód. Obraz v sebe mieša rôzne vrstvy námetov, cez figúru, krajinu, architektúru, alebo sa rozplynie do abstrakcie. Výber námetov je procesuálna záležitosť, akási nelineárna krivka, ktorá sa mieša vo vnímaní a v priamom procese tvorby mení pred očami. Nie je tam kalkulácia, čo sa bude alebo nebude maľovať. Dopredu nevidíte výsledok, ale viete predpokladať, že sa z toho procesu vždy niečo stane. Bytostne vnímaný priestor okolo sa zmrští do priestoru plátna, kde sa transformujú všetky vnemy naraz. Všetko je v hre. Aj neúspech. Kresba sa prelína do škvrny. Zachytáva prerod, proces myslenia. Bez konkrétnosti a cieľa urobiť dokonalý obraz. Procesuálnosť je naplňujúca, podčiarkujúc nerešpektovanie materiálnosti maľby v zmysle nedotknuteľného diela...
